Kroj
Rozlišoval sa kroj pracovný a sviatočný. Pracovný nosili ľudia pri každodennej práci a sviatočný pri rozličných príležitostiach a událostiach, ako napr. bohoslužby.
Ženský sviatočný kroj sa skladal z ľanového alebo konopného spodného rubáča, štyroch a viac škrobeníc, z vrchnej sukne, ktorá mohla byť: damentúška, štofová, barvenícka, zamatová, barchetová, hodvábna alebo sobášna ťažká. Na to sa uväzovala zástera - ,,fjertoch", ktorá bývala plátená, alebo neskôr hodvábna. Rukávce boli z mušelínu alebo z vaperu, na okraji s domácimi štikovanými alebo háčkovanými čipkami, neskôr továrenskými. Rajblík býval hodvábny vyšívaný, bakoňový alebo hodvábny ovsovaný. Krágl býval ovsovaný so stužkami. Vydaté ženy nosili čepce, ktoré boli väčšinou ovsované alebo aj bakoňové.
Mužský kroj pozostával z priliehavých súkenných nohavíc s lemovaným ornamentom a pretiahnutým kapesníkom. Košeľa bývala štikovaná alebo vyšívaná so širokými a hore nariasenými rukávmi, ktoré bývali aj háčkované. Tieto košele so šikokými rukávmi boli prebrané z moravských krojov v medzivojnovom období. Pôvodne mali i sviatočné košele úzke rukávy. Na košeľu sa obliekala kabanica alebo kazajka, z takého istého súkna ako nohavice. Na hlave nosili malé súkenné klobúčiky. Niektorí nosili aj konopné ,,gace" a na ne zásteru, ktorá bývala vyšívaná, a to najmä pri každodennej práci.
Predlohy pre zdobenie jednotlivých častí kroja maľovali Margita Vávrová, Genovéva Pukančíková a donedávna Agneša Fricová. Ovsovali Anastázia Hluchá, Angela Špačková a Serafína Tokošová. Kacabaje šila Alojzia Bartalová, čepce Rozália Hollá. Háčkovala Anna Šebestová. Štikovala, háčkovala a vyšívala Anastázia Lahová.
Pôvodný koválovský kroj sa používal len do obdobia krátko po prvej svetovej vojne. Už v medzivojnovom období ho začali velmi ovplyvňovať prvky moravských krojov.
