Revolučný rok 1848

Revolučný rok 1848 neobišiel ani našu obec a hlboko sa vryl do pamäti jej obyvateľov. Či bol niekto na brezovskom zhromaždení nevieme. Hurbanov vpád na Vrbovce v septebri sa stal počiatkom Slovenského národného povstania. Po jeho porážke v Senici zasadal náhly štatariálny súd. Už 13. októbra vynášajú prvý rozsudok trestu smrti nad čáčovským richtárom a mlynárom Martinom Bartoňom, známym národovcom a obhajcom práv sedliakov. Našli u neho niekoľko výtlačkov proklamácie, ktorú rozširoval. V ten istý deň popravili i Vojtecha Bemerta ( z Moravy ), poľovníka u statkára Jozefa Vietorisa v Senici, ktorý sa ako dobrý strelec pridal so zbraňou v ruke k dobrovoľníkom a povstaniu. Popravy sa uskutočňovali na Surovinách za mestom. Dňa 18. októbra vykonali ďalšie dve popravy. Obesili Františka Kapitána, poľovníka z Chropova, ktorý pochádzal z Demlína z Moravy. Zúčastnil sa bojov proti cisárskym vojskám. Po skončení bojov sa nejaký čas potuloval po Skalických horách, kde ho chytili mestský hajníci a odovzdali ho senickému štatariálnemu súdu, hoci pred chytením, ako sa nariaďovalo v štatariálnych predpisoch, nebol nepretržite prenasledovaný, ale bol chytený len náhodou.

Pavla Svatíka, mlynára z našej obce, chytili v Skalici. Odobral sa tam, aby sa čo - to dozvedel o proklamácii, ktorej nerozumel. Navyše nikoho nepoburoval, čo potvrdil i Skalický magistrát. Sudca Buzinkay o ňom povedal, že: ,,tento človek čítal Slovenské noviny celé dva roky, a nie len čítal, ale ich aj druhým predčítaval". Odvolával sa na Jasenákov príkaz, aby súd postupoval prísne. Pavel Svatík bol odsúdený na smrť za poburovanie. Na ceste k šibenici trval na svojej nevine a svojich sudcov volal pred Boží súd.

Pavel Svatík je pochovaný spolu s ostatnými obesenými na cintoríne v Senici, kde majú veľký pamätník ako národní mučeníci ,,trojvŕšie s dvojkrížom". Preniesli ich tam spod šibenice, kde boli najskôr zahrabaní niekoľko týždňov.

Pavel Svatík bol slobodným mlynárom v Koválovci. Vodný mlyn stál pri potoku, pod Prídankami. Priekopa k nemu viedla od Reháčkov ( z Hučákov). Zachoval sa doklad zo zhromaždenia mlynárskeho cechu v Senici z 3. februára 1873, ktorého sa zúčastnil i Pavel Svatík mladší. Mlyn s priekopou zachytávajú i staré katastrálne mapy.

Po Svatíkovcoch mlyn vlastnil Tokoš Jozef ( 1884 ). Po ňom ho kúpil Stúpal Štefan. Jeho dcéra si zobrala Čmaraďu z Radošoviec, ktorým sa týmto zväzkom dostal mlyn do vlastníctva. Po II. sv. vojne mlyn začal chátrať.