Vinohradníctvo

Prvé vinohrady sa spomínajú už v roku 1554. Do konca 16. storočia bolo u nás vinohradníctvo úplne rozšírené. Svedčí o tom i fakt, že si naši predkovia zvolili vinič a vinohradnícky nožík - snímač, do znaku obce a na pečatidlo ( z roku 1617 ). Keď časť Koválovca, patriacu panstvu Holíč, spolu s ním kúpil František Lotrínsky pre svoju manželku Máriu Teréziu, pripadli tieto urbárske i panské vinice priamo kráľovnej. Vo viniciach boli vtedy veľké kamenné sklepy, jamy po nich sú vidieť dodnes. Naši občania odvádzali dávky z urbárskych vinohradov priamo na panovnícky dvor do Viedne. Predstavovalo to dva vozy, na ktorých viezli na každom dva sudy vína. V polovici 19. storočia rozobrali sklepy na kameň a upotrebili ho pri stavbách v obci. Vo vinohradoch stavali už len búdy, väčšinou jednopriestorové miestnosti z kotovice, kryté slamenými doškami, slúžiace na uloženie náradia a na úkryt pred nepriaznivým počasím.V niektorých boli postavené pece na sušenie ovocia. Toto sušené ovocie bolo cez zimu po uvarení dôležitou potravou najmä chudobnejších. Povala slúžila na uskladnenie sena. V 50- tych rokoch 19. storočia sa začali pestovať prvé ušlachtilé odrody vinnej révy. Hrozno sa spracúvalo už doma. Na konci tohto storočia však vinice úplne zničila filoxéra. Na dlhý čas bol koniec s pestovaním viniča. Až v r. 1928 prvý vysadil štepy Alexander Hollý. Nasledoval ho Pavel Sloboda, ktorý vysadil tiež štepy. Začali sa pridávať i ďalší, ale vysádzali len ,,samoroďáky", odrodu ,,Bago" a ,,Chorvát", ktoré dávali víno len neveľkej kvality. So vznikom Zväzu záhradkárov a pôsobením osvety sa po vojne vo veľkom rozširovali ušľachtilé druhy štepov. Vína dosahovali už dobrú kvalitu.V sedemdesiatich rokoch 20. storčia sa začalo s hromadným budovaním nových búd už i s funkciou rekreačného objektu.

Najlepšia lokalita na pestovanie viniča je Staré hory, kde je pieskovcová ťažšia, kamenitá pôda, ktorá pôsobí na vinič i v noci, po vyhriatí cez deň. Hrozno dostáva do seba aromatické látky, ktoré harmonizujú chuť vína. Ďaľšie dobré lokality sú Nové hory a Úlahla, kde sa vyskytuje podobná pôda.

Všetko sú to južné svahy Bielych Karpát, s pieskovcovými treťohornými ťažšími pôdami, vhodnými najmä pre odrody Frankovka, Müller turgau a iné. Vďaka vynikajúcim prírodným podmienkam sa u nás dopestované a vyrobené vína usmiestňujú na popredných miestach celoslovenských prehliadok vín. Obec je zaradená do Vínnej cesty Záhorie.

V súčastnosti mnohí občania upúšťajú od pestovania vinnej révy pre náročnú, namáhavú prácu a finančnú náročnosť na chemické ochranné prostriedky.