Ján Vietoris.

Významným obyvateľom našej obce, presahujúcim región Záhoria, bol v minulosti zrejme len zeman Ján Vietoris. Jeho rod pochádza z Važskej. Dnes je to časť obce Bolešová pri Nemšovej u Považskej Bystrice v Trenčianskom kraji - župe. Krásne slovenské priezvisko Vietoris samo o sebe hovorí, že boli Slováci. Zakladateľom ich zemianskeho rodu bol praotec nášho Jána Vietorisa tiež Ján Vietoris. Počas Tökölyho povstania bol verný panovníkovi Leopoldovi I. a vyznamenal sa v bojoch s Tökölyovcami i s Turkami. V r. 1710 získal od kráľa Jozefa I. Armáles, listinu o povýšení a udelení výsad, ktorá bola oficiálne vyhlásená pred trenčianskou župou v r. 1711. Ján Vietoris I. mal syna Juraja, narodeného v r. 1694. Juraj s manželkou Máriou Timonovou ( dcérou radcu bratislavskej komory Jána Timona zo Schmelnoffu ) mal dvoch synov. Juraj bol poslancom v snemovni za trenčiansku župu. Jeho starší syn Juraj Vietoris II., narodený v r. 1728, zostal rozvíjať trenčiansku vetvu rodu. Najvýznamnejším predstaviteľom tejto vetvy bol asi Ladislav narodený v r. 1802, ktorý sa stal hlavným županom trenčianskej župy a kráľovským uhorským radcom. Bol tiež majiteľom známej  kultúrno - hudobnej pamiatky zo 17. storočia, tzv. Vietorisovho kódexu. Mladší syn Juraja I. bol Pavol, narodený v r. 1731. Bol ,,fiškáľom" nitrianskej župy a rozvíjal novú nitriansku vetvu rodu.  V r. 1765 bol dôverníkom grófa Adama Batthanyho.  V r. 1765 a opakovane v rokoch 1772 - 1777 bol zvolený za hlavného právnika nitrianskej župy. S prvou manželkou Katarínou Braveckou mal dvoch synov. Staršieho Jozefa, narodeného v r. 1756 a mladšieho Jána, narodeného v r. 1760. Obaja synovia 8. júla 1805 získali od kráľa Františka I. donáciou majetky v Koválovci a súčasne aj predikát ,,z Koválovca", preto si písali ,,Vietoris de Vazska et Kiss Koválocz". Starší Jozef Vietoris mal za manželku Barboru Balogovú z Galanty. Viedol sedemnásť rokov úrad sirôtok zemanov. Spravoval kompresionát panstva Branč a preto sa usadil v Sobotišti a v Sotinej, kde mal majery. Značná časť brančského panstva mu aj patrila ( Sotiná, Sobotište, časť Senice, Smrdáky...). Mal dvoch synov Jozefa, nar. 19.3.1794 v Sotinej ( zomrel v r. 1862) a mladší Alojz narodený 3.7.1796 tiež v Sotinej. Starší Jozef mal za manželku Annu Alagovičovú, s ktorou mal deti Vilmu a Alexandra. V Smrdákoch založil kúpele a postavil dva kúpeľné domy. Liečenie a pobyt zemanov a šľachty v týchto kúpeľoch bolo zadarmo, financoval to zo svojho majetku, o ktorý napokon prišiel. Brat Jozefa Vietorisa zo Sobotišťa a Sotinej - Ján, bol krstným otcom jeho detí. Ján Vietoris mal za manželku Barboru Čechovú z Cabaja, ktorá bola sestra Jozefa z Urmína, správcu stavov a konferencií. Od r. 1803 bývali na svojich majetkoch v Koválovci. Ich manželstvo bolo bezdetné. Ján Vietoris bol vicenotárom nitrianskej stolice, bol správcom panstiev kniežaťa Grassalkoviča. Jeho svokor bol dvorský radca v Senici. Keď prišiel do Koválovca bol už prísediaci sudca súdnej tabule a v cisársko - kráľovskej rodine predstavený prepustených panských majetkov Holíč a Šaštín. Bola to najvyššia funkcia, ktorú v cisársko - kráľovskej rodine na týchto majetkoch mohol získať cudzí, teda nie rodinný príslušník. Spravoval tieto majetky pre cisára a kráľa Františka I. Ján Vietoris s manželkou je pochovaný na cintoríne v Koválovci v rodinnej hrobke, ktorú si tu dal postaviť. Zomrel 11.10.1836 ako 76 ročný vdovec na apoplexiu - krvácanie do mozgu. Na svojom majetku v Koválovci dal postaviť kostol, dokončený v r. 1821. I keď Vietorisovci nepatrili k vyššej šľachte ( nemali titul comes, gróf, barón...), hospodárskym a spoločenským postavením sa k nej určite radili a veľa príslušníkov tejto šľachty predčili. Zastávali vždy vysoké úrady a dalo by sa povedať, že bratia Jozef a Ján spravovali takmer celé severné Záhorie. Pôvodný rodový erb mal v modrom poli ako hlavnú figúru zlatého leva s korunou s dvojitým chvostom, ktorý držal v labách vavrínový veniec. Po stranách hore mal zlaté slnko a hviezdičku. Ako klenot vyrastala z korunovanej prilbice znova hlavná figúra, ktorá má po stranách orlie krídla. Na zachovanom erbe Jána Vietorisa je úplný vietorisovský erb len s jednou odchýľkou, namiesto slnka spolu s bratom Jozefom a potomkami používali dorastajúci polmesiac.