Novovek

Pri prechode prusských vojakov v roku 1866 cez našu obec prišlo k zavlečeniu cholery. Mala podobný priebeh ako tá prvá. Trvala od 7. augusta do 20. októbra, zomrelo 35 obyvateľov obce. Zomrelých pochovávali na bežnom cintoríne, nerobili cholerový.

V roku 1869 mala obec 335 obyvateľov.

Veľké polárne žiare bolo vidieť v obci 5. 4. 1870, 25. 9. 1870, 25. 10. 1870 a 4. 2. 1872.

V roku 1870 mala obec 347 obyvateľov.

V obci previedli segregáciu a sedliacku pôdu komasovali v roku 1873.

Zo súpisu domácich zvierat zo 4. apríla 1895 som sa dozvedel, že tento bol vykonaný v 78 domácnostiach v našej obci.

27. augusta 1895 bol v dedine veľký požiar.

Zo 14. augusta 1897 sa dochovala zmluva o prvom prenájme poľovného práva v obci.

Disciplinárne konanie proti richtárovi Štefanovi Morávkovi ukončili v roku 1907. Bol proti usadeniu kočovných

( tulavých ) cigánov u nás.

V roku 1910 mala obec 360 obyvateľov.

Ničivé požiare postihli našu dedinu v rokoch 1907 a 1912.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny udrel do kostola nad oltárom blesk. Prederavil strechu, v klenbe presbitária urobil prasklinu a poničil hlavný oltárny obraz sv. Martina

( opálil ho ).

Z vojny sa nevrátili: Bartal Tomáš, Bederka Ignác, Tokoš Pavol, Mikula Alex, Mrázek Inocent, Špaček Pavol, Švec Rudolf a Sobolčík Urban.

Vracajúci z vojny boli z väčša ťažko ranení.

Po vzniku Československej republiky bolo v Koválovci v roku 1919 330 obyvateľov a 72 domov. Z toho bolo 162 mužov a 168 žien.

Počet obyvateľov narástol v roku 1921 na 349.

V tomto roku sa po prvý raz renovuje kostol k stému výročiu postavenia. Oprava bola potrebná, po údere blesku do kostola zatekalo. Reštaurovali i obraz sv. Martina. Boli namalované fresky sv. Izidora a sv. Rozálie, dnes už necitlivo pretreté.

Od roku 1925 sa obec Koválovec snaží kúpiť celý les z Kufnerových majetkov. Kufnerku ale kúpili nakoniec občania Radošoviec.

12. januára 1927 sa vytvorilo vodné družstvo a začali prvé meliorizácie.

10. apríla 1929 bol v obci založený dobrovoľný hasičský zbor.

V roku 1930 mal Koválovec 329 obyvateľov.

Od 4. februára začínajú ťahanice Spoločenstva bývalých urbarialistov v našej obci, nechcú sa transformovať na pasienkové spoločenstvo - načierno zalesnili obecné pasienky.

R. 1936 sa začali prípravné práce na stavbu školy.

V r. 1938 sa postavil betónový most cez potok a hrádza (stav ) nákladom 7006 Kč + 1936 Kč.

K 1. januáru 1939 mala obec 72 domov a 353 obyvateľov.

14. marca 1939 vznikol Slovenský štát, v tomto roku bola prevedená

telefonizácie obce.

V obci vznikla Hlinkova garda, bola tu tiež zriadená posádka Pohraničnej finančnej stráže.

V obci vznikol odboj, spočíval v pomoci utečencom z Protektorátu. Šatili ich, dávali im jedlo a posielali k partizánom na Myjavsko.

21. mája zakázali používať budovu Rímsko - katolíckej ľudovej školy v Koválovci pre hrubé hygienické závady, ktoré sa nedajú odstrániť ani prestavbou. Vyučovalo sa však ďalej.

V zime 1944 - 1945 živili odbojári dvoch rusov, ukrytých v bunkru na Zrubniskách.

10. apríla bola naša obec oslobodená Červenou armádou.

Hneď v lete 1945 bol v Koválovci vytvorený prvý Ľudový súd v okrese. Súdilo sa pod stromom v obecnom - školskom dvore. Odsúdili: Emila Šebestu, Antona Mikulu, Jána Šveca. Hollého Alexandra postúpili k vyššej inštancii v Senici. Rozsudky boli právoplatné a odsúdení si tresty odpykali vo väzení.

Začala sa elektrifikácia obce.

Bol založený futbalový klub.

Predsedom Komunistickej strany bol Michal Tokoš, členovia boli: Vojtech Gazda, Ján Mišík, Mikuláš Pecúch a Cyprián Bederka.

V r. 1947 bolo v celom kraji veľké sucho. Všetko poschlo, nedozreli ani zemiaky. Bola neúroda, nedostatok a hlad. Zaviedol sa lístkový systém.

V r. 1948 mala obec 345 obyvateľov. Politický boj a chaos vyvrcholili vo februári. Vytvoril sa akčný výbor - predsedom sa stal Cyprián Bederka. Predsedom Komunistickej strany sa stal Štefan Vanek.

V r. 1949 sa začali päťročnice, rodine Slobodových bol znárodnený obchod.

V r. 1950 začali agitácie do JRD. V obci sa založil spolok Červeného kríža. Nacvičila sa divadeľná hra Krutáň.

V r. 1952 sa stupňoval nátlak na vstup do JRD. Bol znárodnený hostinec. Nacvičila sa div. hra Trikrát svadba.

V r. 1953 bola mena peňazí, zrušil sa lístkový systém. 5. septebra deti zapálili stoh slamy a zhoreli dve stodoly.

V r. 1954 odišiel učiteľ Mačák a prišiel Gergeľ.

24. júna 1955 založili JRD, prvý vstúpil do družstva Štefan Vanek.

V r. 1956 kúpili dva traktory, začali stavať kravín, prvý raz sa pri žatve použil samoviazač.

Ľudový súd potrestal pre neplnenie kontigentov na šesť mesiacov odňatia slobody Severína Hollého, Martina Hrnka a Ignáca Vávru.

V r. 1957 vyvrcholil nátlak na občanov pre vstup do družstva, po žatve sa založilo už väčšinové družstvo. Začali sa konfiškácie majetku súkromne hospodáriacich roľníkov.

V r. 1958 v obci zostalo 16 súkromne hospodáriacich roľníkov. Novým predsedom družstva sa stal Vendelín Tokoš, rastlinárom bol Ján Prokeš a zootechnikom Anton Sloboda. Nacvičila sa div. hra Záveje.

V r. 1959 bol predsedom MNV zvolený Jozef Baláž a tajomníkom Vladimír Bellay. Bola vybudovaná cesta k JRD, dokončená výkrmňa ošípaných a kurín.

V r. 1960 bola zmena ONV Skalica na ONV Senica. Predsedom MNV bol zvolený Vladimír Bellay. JRD sa darilo pestovať uhorky. V obci boli prvé televízori, ktoré vlastnili Izidor Liška a Ľudovít Fric. Felix Kučera vlastnil prvý osobný automobil značky Škoda 440 Spartak.

V r. 1961 mala obec 365 obyvateľov.

V roku 1962 zbúrali budovu školy, žiaci nemali kde chodiť do školy. Chvíľu sa vyučovalo u Šimona Hollého.

V r. 1963 bol stíhaný Karol Kučera pre údajné rozvracanie pracovnej morálky na družstve.

Ďalšie pokračovanie dejín najdete v časti Kronika obce.