Obec sa rozprestiera na rozhraní Myjavskej pahorkatiny a úpätia vrchov chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Z toho vyplýva aj pahorkatinný až vrchovinový povrch chotára, tvoreného staršími treťohornými ílovcami, pieskovcami a mladšími treťohornými ílovcami. Má prevážne hnedé lesné pôdy a pararendziny. Chotár tvorí dovedna 849 hektárov, z toho orná pôda 325 hektárov, lúky 150 hektárov a zostatok tvoria lesy. Obec Koválovec má nadmorskú výšku okolo 260 metrov, v chotári potom 230 až 550 metrov n. m. Leží v doline Koválovského potoka, kedysi zvaného Hučáky. Tvoria ho tri prítoky. Jeden pramení na Zbytkoch u poľovníckej chaty, druhý medzi Cerovinou a Šašovskou pod úpätím Čupov a tretí v Starých horách. Západnú a severozápadnú časť ohraničuje Podhlboký potok prameniaci v Lipinách. V sútoku týchto dvoch potokov je vybudovaná priehrada, vodná nádrž Koválovec.
Hydrografické pomery dopĺňa ešte umelá protipožiarna nádrž.
Lesy sú v severnej a severovýchodnej časti chotára. V podstatnej miere ich predstavujú dubové a dubovohrabové lesy, ktoré sa viažu na tunajšie pôdy vyvinuté na neogénnom podklade.
Les na jar - nahlik
Najviac sú zastúpené mezofilné lesné spoločenstvá, patriace do zväzu Carpinion betuli. Na výslnných miestach s rendzinami sa vyskytujú teplomilné dúbravy s lesostepnými elementami, patriace do podzväzu Eu - Quercion pubescentis. V miestach s kyslým substrátom sú malé ostrovčeky kyslých dúbrav. V bukovom stupni, ležiacom nad dubovým sú bučiny z podzväzu Eu - Fagion. Umelo vytvorené sú agátiny a zmiešaniny agát - bor, bor - smrek - smrekovec. Táto rozmanitosť lesných spoločenstiev na malom území vytvára i rozmanité spoločenstvá mykologické. Rastie tu veľké množstvo rôznych druhov vyšších húb a tieto lesy spolu s lúkami sú malým hubárským rajom.
Z flóry nášho chotára treba spomenúť nepreberné množstvo liečivých rastlín. Spomeniem len niektoré: Repík lekársky, Materina dúška, Ľubovník bodkovaný, Zemežlč horský, Pľúcnik lekársky a mnohé iné. Ráz chránenej krajinnej oblasti dopĺňajú vzácne a chránené druhy rastlín: Ľalia zlatohlavá, veľmi vzácna Ľalia cibulkonosá, krásny Lykovec jedovatý, Zvonček karpatský, Arnika horská a mnohé ďalšie druhy.
Nemenej pestrá je i naša fauna. Poľovníkom poskytuje množstvo i rozmanitosť lovnej zveri. V Jamách na Rúbaniciach sa zdržuje Jeleň európsky. Hlavnou lovnou zverou je ale Daniel škvrnitý.
V chotári sa ďalej vyskytuje srnčia zver, diviačia zver, Zajac poľný, Jazvec, Líška, Kuna skalná i hôrna, Ondatra pyžmová... Z pernatej zveri Bažant kolchický, Kačica divá, prelieta tu na lúkach Sluka hôrna. Z chránených dravcov Myšiak hôrny, Sokol myšiak - pustovka, Plamienka driemavá a iné. Na priehrade je usadený Bobor. Na svoje si prídu i rybári, priehrada im poskytuje dostatok rýb čo do množstva i druhovej pestrosti.